Milé a milí,
vítam Vás u mňa – v hlave a srdci Petry Wolfert! Pohodlne sa usaďte, vypustite všetko čo Vás ruší a vychutnajte si blogy, ktoré pre Vás s láskou tvorím. (Áno, áno – nebudeme si klamať! Robím ich aj pre seba aby mi hlava nevybuchla od toľkého krásna a myšlienok čo tam :D).
Tým, že sa kvetom venujem už pekných pár rokov, uvidíte aj to, ako si viem s mojim teamom včielok zamakať. Ak robíte to, čo milujete, výsledok je vždy ohromujúci. Pripravte si teda prosím aj nejaké to mäkšie sedátko, kde budete od úžasu odpadávať, pretože naše prekrásne svadby, úžasne kytice, aranžmány, inštalácie, nádherné nevesty aj ženísi (no schválne – vedeli ste, že sa to skloňuje takto?), usmievaví a pohodoví exklienti (drvivá väčšina z nich sú už naši skvelí priatelia :) či šikovníci na FlowerSchool ... Vás dostanú.
Kto som vlastne ja? A naozaj sa volám Wolfert? Vážne som kedysi nemala vzťah ku kvetom? Fakt neviem robiť rukami aj také tie iné krásne alebo užitočné veci ako vyšívanie, štrikovanie, žehlenie košieľ...? To vážne každého objímam, hlučne sa smejem a ten pohár mám viac poloplný ako prázdny?
Milé a milí, je to tak!
Naozaj a všetko do bodky – aj do dvoch, aj do troch.
Som typ, ktorý sa nevie zmieriť s tým, že každý jeden by mal zapadať do nejakej škatuľky a už z nej nikam nevychádzať – lebo nevie, nemôže, je starý, príliš mladý, pehavý, kríva alebo ma fridovské obočie.
Vyštudovala som marketing a v hlave mala bublinu s filmom, kde som natáčala skvelé – farebné – hlučné - zábavné reklamy. A potom... Som skončila vo firme, kde slovo marketing slúžilo ako označenie dievčaťa pre všetko – kávičky, nákupy, faktúry, preklady. Šedivá budova, šedivá kancelária, šedivé bubliny v hlave...A viete čo? VĎAKA BOHU, GANESHOVI, BUDHOVI skrátka vďačnosť najväčšia, pretože keby to bolo o niečo lepšie tak by som asi ako mladé, vyhúkané kuriatko ostala a verila, že jedného dňa...
Rozhodla som sa spraviťsi kurz, aby som vedela uviazať kvety a mohla sa zamestnať v kvetinárstve. Stálo to dosť peňazí, času aj úsilia..
Aká bola realita? Skúste hádať! Po kurze som vedela NIČOVATÉ NIČ. Pretože na to, aby ste sa niečo naučili, naozaj potrebujete, aby Vás viedol človek s nadšením pre vec, pre Vás, množstvo rôzneho materiálu, ktorý si celý ohmatáte, vyskúšate, spoznáte jeho limity. No jednoducho nie veľa peňazí za málo muziky – ale vtedy sa to tak robilo a aj vďaka tomu viem, ako viesť ľudí na mojej Flowerschool. Poznám ich obavy, viem precítiť to nadšenie a ohromenie z vlastného výtvoru a radosť, ktorú si navzájom odovzdáme je ten najlepší energy drink, po ktorom môžete vybehnúť na Kriváň.
Krok po kroku, hodiny po hodinách, dopichaný prst za prstom, ubolené nohy od únavy, kŕče v rukách od viazania kytíc, kŕče v bruchu od blokovania na kase, až som sa dopracovala k svojmu snu.
Nechcela by som na tom zmeniť vôbec, ale vôbec nič – toto bola vysoká škola, na ktorú sa tá predošlá nechytala a ktorá ma dokáže ešte aj po rokoch, keď už si myslím, že ma nič nemôže prekvapiť, vyučiť ako nikto.
Som pevne presvedčená, že len toto prejdenie si všetkých levelov hry z Vás dokáže urobiť skvelého profesionála či už vo sne, ktorý ste si zvolili alebo v komunikácií a pochopení ľudí, ktorí Vám tento sen budú pomáhať budovať.
Jednoducho osud... vážne :) Tak schválne čítajte ďalej a potom mi povedzte, ako inak to teda nazvať.Moja BABI bola totálny kvetinový šialenec. Milovala ich, tešila sa z nich, plakala kvôli nim (a ešte aj kvôli Dallasu- myslím tomu s Džejárom - ale to je už iná kapitola :)Kvety sme mali všade. Tie v pohári zapúšťali korene, tie mala nachystané na presádzanie, z tých išla narobiť odrezky, tie pivonky na ňu po ceste z pošty volali, že chcú skončiť vo váze... keby sa za šklbanie kvetov a kríkov vtedy zatváralo tak sa u nás v rodine bude dediť pilníková bublanina, ktorú by sme jej nosili do väzenia.Môj milujúci DEDI s láskou v srdci a nadávkami na perách nosil pravidelne kvety všetkých druhov, výšok a váh do vane...lebo veď to je jasné, že ich bolo treba pravidelne osprchovať... 
Že potrebujete viac na dotvorenie obrazu tohto zvláštneho kvetinového románu? Dobre, dobre, nižšie mám pre Vás perličku z rodinnej truhlice príbehov.
Je Vám jasné, že tomuto šialenstvu sa nevyhne ani kaktus lebo veď kaktus treba rozhodne sprchovať tiež. Čo? Že kaktusy pochádzajú zo suchých oblastí kde prísun vody v objeme BABININHO sprchovania určite nikdy nevideli a kľudne si tam rastú spokojne ďalej?
Blbosť! Do sprchy s ním!!!
Čo? Že má vyše 2 metrov a je vááážne celkom ťažký (lebo veď dobrý kameninový kvetináč je na rast nevyhnutný)?
Blbosť! Do sprchy s ním!!!
Že ísť tou 40 centimetrovou uličkou, ktorá je medzi posteľami a skriňou je celkom risk?
Blbosť! Do sprchy s ním!!!
DEDI, ja viem, že je leto a keď prenášaš už 25. kvet, tam-a-späť, tak Ti je okrem všetkého aj vááážne dosť teplo ale nechceš si dať tričko alebo bundu alebo, vieš čo, rovno radšej brnenie?
Blbosť!
-
-
-
Je to tak...skončil vo vrúcnom objatí s kaktusom na posteli. Áno, DEDI na spodku. Áno, fakt bol bez trička. Áno, bol to ten typ kaktusu, kde cez pichliače nevidíte stonku.Nie, nezachraňovala ho! Áno, ležala v kŕčoch od smiechu vedľa postele a nevládala sa postaviť. Obidvaja nevládali...ale DEDI sa fakt nesmial.
No a keď vyrastáte v tomto kvetinovom šialenstve, tak naozaj úplne asi nepochopíte čo na tých kvetoch vidí – aspoň ja som nechápala...vtedy..
V šedivom období, v šedivých bublinách som chodievala na šedivé obedy a jediný farebný, podnetný svet bolo malé kvetinárstvo, ktoré som každý deň míňala za rohom.
A bolo to tam! Z ničoho nič mi napadlo, že to musí byť krásna, naplňujúca práca a tie možnosti realizácie...
BABI si jednoducho sedela na tom obláčiku hore na nebi a rozhodla to za mňa jedným presne miereným šípom. Moja DNA sa zbláznila a prevzala za svoje BABININE šialenstvo. Tak jednoduché, priamočiare, uveriteľno-neuveriteľné to skrátka bolo a je. (BABI, ale kvety fakt nemienim sprchovať!!!! Neskúšaj to už na mňa!)
Naozaj sa volám Wolfert, pretože tak sa volala ONA a tak sa volal ON a pre mňa boli a navždy budú celým vesmírom. Niesť sa životom s ich priezviskom je pre mňa to najprirodzenejšie, čo len môže byť. Je to čistá láska, moje detstvo, radosť, úsmevné a bláznivé spomienky, ale aj strašný smútok a prázdne miesto...to všetko je obsiahnuté v týchto písmenách.
Zázrak čislo 2, o ktorom mi povedala moja milá Gavulka, a mňa to dovtedy nikdy (fakt, že nikdy) nenapadlo... ,,Vieš, že keď si preskladáš písmená v priezvisku, tak si vlastne Flower-t?“ No povedzte, môžem ja po tomto robiť faktúry? :) (moja veľká poklona patrí ľuďom, ktorí ich robiť vedia. Aj excelovské tabuľky, daňové priznania a všetky tieto pre mňa chlpozdvýhačské aktivity.)
Milé a milí,
ak ste na rovnakej vlne ako ja a chceli by ste si o tom, čo robím, občas prečítať, alebo sa len tak so mnou zasnívať – budem rada keď ma budete sledovať na mojom Instagrame, Facebooku alebo sa môžete prihlásiť na odber Newslettera.
Budem sa tešiť, keď mi napíšete ako sa Vám tento blog páčil, poprípade mi v komentároch prezradíte, čo by ste sa radi o mne ešte dozvedeli alebo máte nápady na témy, o ktorých by ste si chceli prečítať. Kľudne mi napíšte komentár pod post na Instagrame/Facebooku.
Budem sa tešiť!
S pozdravom a objatím,
Peťa
Photography: Petra Wolfert, Gabriela Jarkovská, Pretty photography, Inspired by love, Matej Kmeť Photography, Patrik Gubiš